Rybárko

 

Amur biely

Vyskytuje sa len v stojatej vode, hlbočinách, mŕtvych ramenách, kde sa dostal najprv, únikom z rybníkov, neskôr úmyselným vysadzovaním. Je rozšírený nesúvisle, zatiaľ ešte náhodne. Preto sa na lov amura môžeme špecializovať len na vodných plochách, o ktorých bezpečne vieme, že je v nich vysadený. Čas lovu, náčinie a spôsoby lovu amura bieleho sú rovnaké ako pri kaprovi. Vnadenie vo voľnej vode so zrastenými plytčinami a s mäkkým porastom nemá význam, pretože amur tu nachádza dostatok potravy. Ináč je vnadenie podobné ako pri ostatných rybách. Úlovky amura sú zatiaľ len náhodné pri love kapra, lieňa alebo pleskáča. Patri medzi mimoriadne náročné na nástrahy citlivé ryby, nevyhovuje mu každá nástraha, a preto ho len ťažko uloviť, možno usudzovať, že aj keď ho považujeme za konzumenta zelenej rastlinnej potravy, berie dobre aj na chlieb a na chlebovú kôrku, varenú kukuricu a pšenicu, cesto s pridaním špenátu a strúhanky. Dokonca sa zaznamenali, a nie ojedinele, aj úlovky na blyskáč.

Belička

Belička je rozšírená a bežná rybka takmer vo všetkých úsekoch pleskáčového pásma časového pásma a v dolnej polovici mrenového pásma. Vyhľadáva pokojnejšie úseky, povrch dna nerozhoduje. Je typickou povrchovou rybou, ktorá sa najradšej zdržiava pri hladine, kde zbiera potravu. Často sa prezrádza vyskakovaním nad vodu za lietajúcim hmyzom. Za slnečného počasia sa objavuje na hladine alebo tesne pod ňou v kŕdľoch, ináč je v strednej hĺbke, na jeseň celkom pri dne v pokojných zátočinách alebo tíšinách. Používa sa lov plávaním bez záťaže, citlivý vyvážený plavák, vlasec 0,10, háčiky veľkosti 14-16 a lipňové mušky. Nástrahy majú byt veľmi malé - biele červy, kúsky červov, guľôčky chleba alebo pečiva, malé lúčne koníky a ostatné nástrahy pre kaprovité ryby s veľkosťou primeranou papuľke beličky. Počas chytania prehadzujeme práškové vnadidlo.

Boleň dravý

Vyskytuje sa na celom území SR, ale len v širších tokoch pleskáčového pásma a v dolnej časti mrenového pásma. Vyhľadáva hlbšie, dlhšie pokojnejšie a slnečné úseky s tvrdším dnom. Vyhovujú mu aj rozsiahlejšie údolné nádrže a zatopené štrkopieskoviská. V lete sa nachádza pri hladine, v zime v hĺbkach pri dne. Loví sa začiatkom a koncom lovnej sezóny, keď sa malé ryby zdržujú pri dne a chýba potrava zo vzduchu. V lete sú na lov vhodné slnečné dni, keď sa bolene vyhrievajú v skupinách plávajú pri hladine. Boleň upozorňuje na seba hlučnými obratmi a výpadmi pri love malých rybiek, ktoré prenasleduje často aj do plytčín. Pravá sezóna lovu boleňa sa začína až na jeseň.

Náčinie má byť jemné. Vhodný je dlhší prút s dobrou akciou, primeraný zvolenému spôsobu lovu, vlasec 0,20 a menší, väčšie mušky (boleňové) na háčikoch 3-6, vláčené umelé mušky, malé blyskáče, valivé, lyžičkovité aj rotačné s jedným chvostovým trojháčikom; háčiky na nastraženie rybiek a živého hmyzu veľkosti 1-3/0. Účinný je štíhly vobler - rapala, pilker, twister, najmä červené bolenie olovko na všetky koncové háčiky pridáme červené strapčeky. Je výhodné vyskúšať aj bolenie pierko. Používa sa lov plávaním bez plaváka a bez záťaže so živou rybkou, vláčením blyskáčom alebo mŕtvou rybkou. Vláčime vždy pod povrchom tak, že tok prehadzujeme priečne a nástrahu používame suchú alebo mokrú mušku, ktoré poťahujeme, aby pôsobili prirodzeným dojmom. Pri brehoch pod pobrežnými porastami používame lov natriasaním, na odviatu šnúru so živým hmyzom a vláčenie zaťaženej mušky, ktorú nahadzujeme ľahkým prívlačovým prútom a vrhacím navijakom. V neskorej jeseni sa loví na ťažko, ako ostatné dravé ryby. Dobré výsledky podmienené prekvapením boleňov vyhrievajúcich sa pri hladine možno dosiahnuť natriasaním v dvojici - tandem. Nástrahy sa používajú mušky (strímery), blyskáče, živý hmyz (lúčne koníky, chrústy, motýle, pošvatky), malé rybičky (belička, ovsienka, slíž, čerebľa), slanina, mŕtva rybka. Umelé nástrahy musia pripomínať lesklé a pozdĺžne telo beličky alebo topiaci sa hmyz.

Hlavátka 

Je pomerne málo rozšírená. Žije v niektorých priestranných podhorských riekach a v riečkach povodia Dunaja. Väčšinou na rozhraní lipňového a pstruhového pásma. Vyžaduje si čistú vodu a tvrdé dno. Stanovištia vyhľadáva na rozhraní prúdov a tíšin v miestach, kde sa môže ukryť v dne koryta, za veľkými balvanmi a v miestach, kde sa môže ukryť a kde sa zdržiavajú najmä podustvy, ktoré tvoria jej hlavnú potravinovú základňu. V súčasnosti sa vyskytuje v hornom Váhu, Orave a v Turci, Hornáde, Dunajci a v Poprade, kde bola vysadená umele, ojedinele v Hrone nad Podbrezovou.

Najvhodnejšie je loviť ju vtedy, keď sama loví. Býva to ráno na svitaní a krátko po ňom, podvečer až do úplného zotmenia, za priaznivých podmienok zaberie aj okolo poludnia. Priaznivé podmienky pre jej lov sú: normálny stav vody alebo začiatok mierneho stúpania hladiny, ustálené počasie, aj keď je pod mrakom a mierne veterno s teplotami okolo bodu mrazu, ďalej oteplenie po predchádzajúcom mrazivom počasí, prvé sneženie s miernym dažďom a náhly prechod pekného počasia do zlého. Medzi nepriaznivé podmienky patrí vysoká alebo čiastočne zakalená voda, prudký pokles hladiny vody, náhly silný mráz, rýchly pokles tlaku vzduchu, severný a východný vietor, aj keď sa ponuka potravy znižuje, aktivita hlavátok sa zvyšuje.

Používame silný, špeciálny hlavátkový prút, dobrý vrhací navijak, vlasec 0,45 - 0,50 s dostatočnou rezervou, háčiky 2/0 - 4/0 (trojháčiky), obratlíky a karabínky, ktoré majú vysokú pevnosť ťahu, nadvezec z oceľového lanka dlhý 50 - 60 cm.

Mŕtva rybka na dvojháčikovom, trojháčikovom systéme a vobler svetlejšej farby dlhý 10 cm. Dobrý je aj Heintzov blyskáč dlhý asi 10 cm. Nástrahy volíme podľa charakteru riečiska, priehľadnosti vody, ale najmä podľa rýchlosti vodného prúdu. Vhodnými nástrahami do čistých vôd sú rybky s podlhovastým tvarom tela, ako sú podustva, jalec hlavatý, belička a nosáľ. Najobľúbenejšou pochúťkou hlavátky je veľký hlaváč.

Jalec obyčajný 

Je veľmi rozšírený v mrenovom pásme, pri dolnom okraji pstruhových vôd a v niektorých prúdivejších úsekoch pleskáčového pásma. Vyžaduje si tvrdé dno a možnosti úkrytu. V úzkych tokoch sa zdržiava uprostred riečiska, v širších tokoch pri brehoch. Na jar ho nájdeme v pokojnejšej vode, po oteplení v plytkej ťažnej až rýchlejšie prúdiacej vode buď v hornej tretine vodného stĺpca, alebo pri hladine. Za potravou často vyskakuje až nad hladinu.

Na jar a na jeseň lovíme plávaním s jemným náčiním, vlasec 0,15-0,20, háčiky 14 - 17, jemný plavák a malú záťaž, ako nástrahu hnojové červy, "patentky" a larvy iného vodného hmyzu. V lete sa odporúča také isté náčinie, alebo lovíme plávaním bez záťaže a ako nástrahu používame suchozemský poletujúci hmyz, lúčne koníky, larvy vodného hmyzu, cesto, pečivo, chlieb a červené hnojové červy. V lete lovíme aj natriasaním, ako nástrahu použijeme hmyz alebo umelú mušku.

Dĺžka bežne ulovených kusov nepresahuje 25 cm a hmotnosť 0,30 kg. Vnadenie obyčajne nie je úspešné, lepšie je nájsť miesta, kde sa práve zdržiava. Je veľmi plachý, preto je lov natriasaním s umelou muškou veľmi zábavný. Lov priaznivo ovplyvňuje slnečné počasie a nepriaznivo pochmúrne počasie. Je to dobrá a celkom ľahko uloviteľná nástrahová rybka, veľmi odolná a pohyblivá, teda aj dráždiaca.

Jalec tmavý 

Donedávna bol jalec tmavý ešte veľmi rozšírenou rybou, ale znečisťovaním a reguláciami sa jeho výskyt značne obmedzil len na niekoľko tokov, niekde iba na úseky. Hojne sa vyskytuje v povodí Dunaja a v jeho prítokoch, v dolnej Morave. Obýva širšie priestranné voľne tečúce hlboké vody s pokojnými okrajovými zátočinami, ale nevyhýba sa ani mŕtvym ramenám. Vyžaduje si čistú vodu, dno nemá rozhodujúcu úlohu. Na zimu sa sťahuje do najhlbších miest. Zdržiava sa v miestach, kde nachádza náletovú potravu. Za potravou vychádza aj do plytčín. Miesta, kde sa jalec tmavý práve nachádza, poznáme podľa pretiahnutých vĺn na hladine, ktoré vytvára pri plávaní tesne pod hladinou.

Loví sa po celý rok. Na jar po zmiznutí ľadov v stredných hĺbkach v mierne ťažných vodách po východe slnka, v lete pri hladine, najmä večer, keď z hladiny zbiera hmyz, za nepriaznivého počasia pri dne loví v nízkej a čistej vode, za slnečného počasia. Priaznivé podmienky pre lov sú v lete pri mierne zvýšenej a slabo zakalenej vode, keď sa zdržiava pri krajoch, keď je pod mrakom, počas teplých dáždikov a krátko po daždi, vždy, keď je hladina mierne sčerená slabým vetrom, skoro ráno a navečer.

Vhodný je dlhší prút na lov na ťažko, ľahší a dlhší prút na lov plávaním a muškársky prút, vlasec hrúbky 0,20 - 0,25, háčik 5 - 10, záťaž podľa prúdu, dobre vyvážený plavák, mušky 6 -10, malý blyskáč dlhý 25mm a široký 8 mm s jedným pevným háčikom na spodnom okraji, s vydutinou vyplnenou olovom, vlasec bez nadvezca, háčik priamo na vlasci.

Používa sa lov plávaním pri dne, pri povrchu i na hladine, lov na ťažko s plavákom i bez plaváka, ďalej muškárenie a zvislé vláčenie, podľa miestnych možností aj lov natriasaním.

Od začiatku lovnej sezóny varený hrach, kukurica, obilniny, krúpy, biele červy, cesto i pečivo, na jar sa odporúčajú červíky a pijavice, chrústy, mory, motýle, lúčne koníky, vážky, húsenice, podenky, na jeseň opäť živočíšne nástrahy. V zime sa loví v hĺbkach zvislým vláčením na malý marmiškový blyskáč. Možno skúšať aj "patentky" alebo hnojové červy. V lete aj po začiatku ochladenia sa odporúča vnadiť. Ináč tieto nástrahy možno používať ako pri love jalca hlavatého. Veľmi účinná je kôrka i striedka z bieleho pečiva nastražená pri hladine. Osvedčenou a lákavou nástrahou na jeseň sú jarabiny.

Pri love jalca tmavého používame len jeden prút, aby sme nástrahu mohli kontrolovať a boli pripravení zaseknúť. Jalec tmavý je vysokohodnotná športová ryba, pretože je nielen plachý a nedôverčivý, ale aj ostražitý. Pri jeho love sa treba dobre ukryť. Na väčší a rýchle rotujúci blyskáč neberie vôbec. Pre jeho prednosti by ho bolo treba umele rozmnožovať výterom v rybníkoch a potom ako odrastený jednoročný plôdik vysadzovať do voľných vôd. Na okrasné účely sa chová jalec zlatý.

Jeseter 

Vyskytuje sa v hlbokej voľne plynúcej vode s tvrdším dnom. Zdržiava sa vo väčších hĺbkach, v silne prúdiacej vode, prevažne pri dne. V lete a výnimočne aj na jeseň ráno a večer tiahne do úplavov a pieskových kôs pod štrkopieskové príbrežné náplavy. Jeho výskyt je už iba ojedinelý a úlovok vzácnosťou, i keď predtým bol v Dunaji veľmi hojný a občas sa zatúlal do dolnej Moravy. V súčasnosti sa vyskytuje ojedinele v hlavnom toku Dunaja od Palkovičova po Komárno, pri Rusovciach, Čunove a v dolných úsekoch Nitry, Váhu, Ipľa a Hrona.

Loví sa v júli a v auguste, náhodou aj začiatkom septembra.

Odporúča sa prút s mäkším hrotom primeraný vode a použitej záťaži, vlasec 0,35 s dvoma nerovnako dlhými nadväzcami hrúbky 0,25, háčik veľkosti 8 - 10, ťažká záťaž s bočnou montážou. Lovíme na ťažko, podobne ako mreny.

Červy, larvy vodného hmyzu, mäkkýše, malé kúsky rybiek.
Jeseter malý žije v kŕdľoch, po celý život sa zdržiava v sladkej vode. Je nápadný, chrbát a boky má pokryté pomerne veľkými kostenými štítkami. Priemerná hmotnosť ulovených exemplárov je 0,5 - 1 kg.

Kapor

Žije vo všetkých vodách, okrem pstruhových. vyhľadáva širšie a hlbšie toky spokojnou až stojatou vodou, s mäkkým, hlinitým, až mierne bahnitým dnom. Nevyhýba sa však ani tvrdému dnu, pokiaľ nie je kamenisté. Vyžaduje teplú vodu, prednosť dáva vodám s bohatým rastlinstvom. Zdržiava sa v hlbšej vode, len v letných mesiacoch, keď sa voda silne prehrieva, vychádza do úsekov so silnejším prúdom i do plytčín. Vyhovujú mu takmer všetky staré odstavené ramená, menšie i veľké údolné nádrže, ako i banské prepadliská a zatopené štrkopieskoviská. Hľadáme ho v hlbokých tíšinách, v zátočinách, v zarastených úsekoch, v tíšinách so spiatočnou vodou a v čase, keď hľadá potravu, aj na plytčinách. V údolných nádržiach ho hľadáme tam, kde sa nám ukazuje, a tam, kde pravdepodobne hľadá potravu. Najsľubnejšie sú tie miesta, kde boli pred zatopením polia a lúky. V letných mesiacoch sú to miesta s hĺbkou od 2 do 5 metrov, podľa spádu dna, po ochladení vody na začiatku jesene s hĺbkou asi 10 metrov a čím neskôr, tým hlbšie.

Loví sa od mája, keď voda dosiahne teplotu okolo 10 stupňov, až do septembra, niekedy aj do októbra. V údolných nádržiach a v úsekoch pod údolnými nádržami, kde sa voda neochladzuje tak rýchlo, ešte aj v novembri a neskôr. Na lov je priaznivá mierne stúpajúca, slabo zakalená voda, teplé, dusné počasie pod mrakom, slabý juhozápadný alebo juhovýchodný vietor pri klesajúcom barometrickom tlaku, najmä zavčas rána a večer, pred východom slnka a po jeho západe, uloví sa aj 12 -24 hodín pred zmenou zlého počasia na lepšie. Nepriaznivá je zmena pekného počasia na trvale nepriaznivé a dlhšie obdobie dažďov. Za jasných slnečných dní sa ráno a večer odporúča lov na ťažko, cez deň lov plávaním pri dne, za pochmúrneho počasia po celý deň, pri dne, ale len v určitých hodinách, na jeseň okolo poludnia. Ak sa kapry vyhrievajú pri hladine, skúšame lov na ľahko plávaním na hladine alebo tesne pod hladinou. V hlbočinách pôsobí priaznivo mierny vetrík, ktorý víri hladinu. Ak fúka silnejší vietor, hľadáme kapry tam, kde vlny narážajú na breh a víria kal usadený pri brehu.

Náčinie má byť jemné, ale pevné, prút nie príliš ľahký a mäkký a krátky, vlasec dlhý najmenej 100 metrov, hrubý 0,25 - 0,35, háčiky oblé s krátkym ramienkom. Nevyhnutný je podberák. Plavák má byť väčší, priebežná záťaž s hmotnosťou asi 10 g alebo pri love v stojatej vode do polovice naplnená sklenená guľôčka zodpovedajúca dĺžke hodov s nástrahou. Odporúčajú sa háčiky veľkosti 3 - 4/0, ale aj menšie, podľa veľkosti nástrahy. Namiesto plaváka aj závesný plavák z drôtu s nastaviteľnou záťažou.

Používa sa lov plávaním pri hladine bez záťaže a bez plaváka, lov plávaním s plavákom tesne pod hladinou alebo v hornej polovici vody, lov plávaním s plavákom a so záťažou, s nástrahou tesne nad dnom a lov na ťažko s plavákom alebo bez neho. V tečúcich vodách sa začína používať veľa obmien úpravy udice so závesným plavákom alebo bez neho. V tečúcich vodách sa začína používať veľa obmien úpravy udice so závesným plavákom z drôtu s prestaviteľnou záťažou. Častejšie treba skúšať osvedčený spôsob na kôrku z bieleho chleba alebo z bieleho vodového pečiva na dno.

Na začiatku sezóny sa kapor loví na dážďovky, v teplejšom období na zemiak, cesto, cestoviny, chlieb s kôrkou, kukuricu v mliečnej zrelosti, varený hrach, fazuľu, bôb, kúsky pečiva s kôrkou a na syrové cesto. Nástraha má byť veľká asi ako necht na palci ruky; takúto nástrahu kapor zhltne naraz, zatiaľ čo veľké sústa ohmatáva, rozdrobuje, a tak má dosť času prezradiť sa. V súčasnosti je veľmi populárna návnada boiles.

Kapor je veľmi náladový v prijímaní potravy, ako aj v dodržiavaní času brania a vyhľadávania určitých miest. Je opatrný a nedôverčivý. Pri neopatrnom správaní rybára na brehu, pri nesprávne zostrojenej udici alebo zle nastavenej nástrahe sa ľahko vyplaší. Úspechy v love kapra sú podmienené vnadením, ktoré musí byť dlhotrvajúce, pravidelné, ale pritom mierne, aby sme ho neprekŕmili. Vždy vnadíme tým, na čo budeme chytať. Kapor berie prudko, takže nepozornosť rybára väčšinou znamená stratu úlovku, niekedy aj udice. Treba ho vždy vylovovať podberákom. Kapry najlepšie prilákame strúhankou, ale aj namočeným chlebom. Ak sa kapry vyhrievajú pri hladine, nástrahy nastavené na dne sú neúspešné. V týchto miestach však nastražíme na hladinu chlieb s kôrkou, samozrejme nie priamo tam, kde kapry práve stoja. Podmienkou pre úspešný lov kapra je dodržiavanie úplného pokoja na brehu, pretože aj najmenší ruch alebo časté prehadzovanie a upravovanie udice ich dokáže odstrašiť aj na niekoľko hodín.

Karas obyčajný 

Žije v stojatých, silne sa prehrievajúcich vodách s mäkkým dnom, ale vyhľadáva aj zarastené vody. Stretávame sa s ním v starých riečnych ramenách, hlbočinách, prepadliskách po ťažbe zemín a v dedinských nádržiach. Je veľmi otužilý a nenáročný na obsah kyslíka. Preto vydrží aj vo vodách, ktoré sú silne zabahnené, silne sa prehrievajú a v zime zamŕzajú až po dno. V prudších vodách sa vyskytuje len ojedinele. Väčšinou sa zdržiavajú pri dne.

Loví sa od jari do jesene, v lete, keď je pod mrakom, ale teplo. Drobný dáždik za bezvetria je priaznivý, začiatkom jesene sú vhodné slnečné dni. Na ochladenie reaguje veľmi citlivo, že prestáva brať.

Stačí jemné náčinie ako na väčšinu druhov bielych rýb, ďalej dobre vyvážený plavák na vlasci s hrúbkou 0,15 - 0,20 a háčiky veľkosti 8 - 10.

V zabahnených vodách používame lov plávaním; hĺbka sa nastavuje tak, aby nástraha plávala iba niekoľko centimetrov nad dnom a nezapadla do bahna. Vo veľmi zarastených vodách, kde sa nám podarí vytrhať porast a urobiť si vo vode okienko, nástrahu zdvíhame a spúšťame.

Ako nástrahu používame červy, najlepšie červené hnojové, malé kotúľky a guľôčky cesta.

Karas je náladový, berie však dôverčivo. Prikrmovaním ho možno stiahnuť z ďalekého okolia. Návnadu predkladáme v kŕmidlách, aby nezapadla do bahna. Pretože karas má tuhý život, používa sa ako výborná nástrahová rybka, jednak mŕtva pri love vláčením. Má veľmi dobré mäso. Lov karasov je zábavný, vyžaduje si pozornosť a trpezlivosť. Vo vodách, kde je karasov málo, dosahujú jednotlivé exempláre vyššiu hmotnosť.

Lieň obyčajný

Následky umelého vysadzovania je rozšírený takmer vo všetkých mimopstruhových vodách a v údolných nádržiach. Vyhľadáva však úseky, kde veľké vody naplavili bahno, úseky s pokojnou a prehrievajúcou sa vodou a s hojnosťou porastov vodných a bahenných rastlín, hoci len v pobrežných pásmach. Vyhovujú mu hlbočiny a mŕtve ramená. Je stálou rybou, svoje stanovište nemení. Potravu hľadá v pobrežnom pásme; na svoje miesta sa pravidelne vracia. Hľadáme ho tam, kde sú pobrežné porasty alebo kde sa sám prezradí (pohyb stebiel tráv, zakalenie vody, keď ryje v bahne, šnúry bubliniek od dna, v prúdiacej vode ľahnutie niekoľkých kusov trsov puškvorca, kosatca i trávy z brehu do vody). Najväčšie úspechy má ten, kto nahadzuje na lieňa blízko brehu.

Loví sa od prvého oteplenia v júni až do začiatku júla, potom až v auguste, a to ráno a navečer, na začiatku sezóny celý deň. Priaznivé podmienky sú pri mierne zvýšenej, slabo zakalenej vode a v podmračnom počasí, keď je teplo. Za trvale pekného počasia berie dobre len ráno a večer, cez deň prípadne zbiera potravu porastov alebo ju hľadá na dne. V auguste, septembri a v októbri lieň berie len na malé nástrahy.

Na lov vo voľnej vode stačí normálny prút, vlasec 0,15 - 0,20, háčik veľkosti 7 - 12 a dobre vyvážený plavák, na lov v zarastených vodách dlhší prút, vlasec 0,20 - 0,25 (často aj väčšieho lieňa musíme vytiahnuť priamo z vody bez zdolávania), nemá chýbať podberák. Od augusta sa používajú len malé háčiky o veľkosti 14 - 16.

Používa sa lov na ľahko s plavákom s nástrahou tesne nad dnom (častejšie prehadzujeme pre prípad, že by nástraha zapadla do bahna) ďalej lov na ťažko s plavákom i bez plaváka, ľahšie, dobre priebežné olovko alebo prevaľovacie olovko. V miestach s veľmi hustým porastom, kde sa môže pretrhať okienko, lovíme spúšťaním a zdvíhaním. Od jari do leta používame červy (hnojové i vykopané), "patentky", larvy hmyzu, mäsové múčne červy a menšie pĺže, v druhej polovici sezóny cesto, chlebovú kôrku, zemiak a hrach. Ak používame cesto zemiak alebo hrach, musíme vopred mierne vnadiť; ináč prikrmujeme počas lovu. Veľmi sa osvedčuje kukurica v mliečnej zrelosti. Kukuricou vopred nevnadíme, iba počas lovu ňou prikrmujeme po zrnkách. Od augusta je vhodné žemľové cesto zahustené strúhankou.

Lieň berie dôverčivo a charakteristicky (poťukáva a až potom ťahá preč), denný čas intenzívneho brania je krátky. Opatrnosť a plachosť lieňa sa stupňujú tým, že sa väčšinou zdržiava pri brehoch. V údolných nádržiach nahadzujeme na lieňa k brehom a hľadáme ho v úplných plytčinách.

Lieň má mnoho spoločného s kaprom; väčšina úlovkov lieňa preto pochádza z nastraženia na kapra. Rozšírenie lieňa a jeho hojnosť v našich vodách umožňuje, ale si aj vyžaduje špecializovať sa na jeho lov. Veľké lieňe sú veľmi opatrné a nedôverčivé. Vyplaší ich neopatrný príchod k vode, nepresné nahadzovanie i časté prehadzovanie a opravovanie už nahodenej nástrahy. Pri love lieňa sa neodporúča držať prút v ruke.

Lipeň 

Je hojne rozšírený v lipňových pásmach tečúcich vôd, jeho počet sa zvyšuje intenzívnym vysadzovaním do vhodných vôd. Obýva úseky na hranici pstruhových a mimopstruhových vôd. Vyhľadáva čisté podhorské toky s hlbšou a rýchlejšie tečúcou vodou, kde sa rýchlejšie prúdy striedajú s pomalými a so stojatými úsekmi, pričom vyžaduje štrkopieskové až kamenisté dno. Uprednostňuje úseky, kde sú brehy zarastené stromami. Často obýva aj druhotné pstruhové pásma pod údolnými nádržami, ba vyskytuje sa aj v niektorých údolných nádržiach.

Berie dobre už v druhej polovici júna, v júli a v auguste iba pri ochladení alebo za veterného počasia; v tom čase sú však úlovky viac-menej náhodné. Skutoční rybári tieto možnosti odmietajú, pretože pravá lipňová sezóna trvá od konca septembra do konca októbra. Lipeň berie dobre aj neskôr, keď po prvých silnejších mrazoch pláva opadané lístie, pravda, iba ak sú priaznivé podmienky. Pod priaznivými podmienkami rozumieme normálnu alebo mierne opadnutú vodu, v lete pod mrakom a chladno, v jeseni a v zime teplé počasie a slnečno alebo zamračené s vysokými mrakmi, cez ktoré prerážajú slnečné lúče. V júni berie predpoludním a v podvečer, v letných mesiacoch nie je čas brania ohraničený, na jeseň vtedy, keď slnko presvitá cez hladinu, až do západu. neskôr na jeseň berie od desiatej do druhej alebo až do tretej popoludní. Mierny dážď alebo snehové prehánky nie sú prekážkou. Na niektorých vodách platí, že ak neberú pstruhy, berú lipne a naopak. Nepriaznivý je východný a severný vietor a náhle zhoršenie počasia.

Odporúča sa jemný muškársky prút na lipne, ľahká muškárska šnúra zodpovedajúca prútu (podľa možnosti kónická a plávajúca, nie je však podmienkou), nadvezec s hrúbkou 0,15 - 0,20 (podľa veľkosti mušiek, na ktoré chytáme), suché a mokré mušky, v lete na háčikoch 13 - 14, na jeseň veľkosti 15 - 18, a jedna séria základných mušiek na háčiku 20 (iba suché). Vo výbave nemá chýbať ani kolekcia nymfových mušiek. Špecialisti lipniari si zoženú aj potápavú šnúru.

Ako spôsob lovu sa používa muškárenie so suchou i mokrou muškou, s nymfami, ako aj s mokrou muškou zaťaženou bročkom.

Ako nástrahy používame lipňové mušky. Na lipne môžeme okrem mušiek zaradených do pstruhovej kolekcie použiť ešte tieto vzory:

• sivý chrobáčik (Grey Palmer)

• čierne brčko (Black Quill)

• oceľová podenka (Iron Blue Dun)

• červený mravec (Red Ant)

• doterelka (Dotterel)

• zelená podenka (Apple Green Dun)

Mieň 

Je rozšírený na celom území, ale len v ojedinelých lokalitách, najmä v stredných a dolných úsekoch pstruhových vôd, ktorým dáva prednosť. V mimopstruhových vodách vyhľadáva úseky s dobre prekysličenou, čistou a v lete chladnejšou vodou. Stretávame sa s ním v miestach kde sú podomleté brehy, podomleté kamenné zátarasy, pod splavni, v pobrežných násypoch z lomového kameňa, všade s tvrdým pieskovým alebo s kamenistým dnom. Neznáša ani krátkodobé prehriatie vody. Potravu vyhľadáva najčastejšie pri brehu, neďaleko svojho úkrytu. Je rozšírený aj v údolných nádržiach, kde ho vyhľadávame v koncovom vzdutí nádrže ďalej od brehu, v starom riečisku.

V lete sa loví pred večerom a neskoro večer pri zatiahnutej oblohe, keď stúpa voda, cez deň pri veľmi zakalenej vode, v zime za pochmúrneho počasia po celý deň; mierne sneženie pôsobí na lov priaznivo. Sezóna lovu mieňov sa začína s príchodom prvých mrazov a končí sa koncom januára alebo začiatkom februára; dobre berie až do apríla. Používa sa také isté náčinie ako na lov úhora, silnejší a dlhší prút, vlasec hrúbky 0,30 - 0,40, háčik veľkosti 1 - 3/0 a ťažšia záťaž.

Loví sa na ťažko s plavákom s nástrahou na dne. Nahadzujeme do blízkosti predpokladaných úkrytov, udicu držíme v ruke a častejšie prehadzujeme, aby sme sa presvedčili, či sme nezaviazli a aby sme nástrahu dostali do blízkosti úkrytu. V údolných nádržiach lovíme na ťažko bez plaváka.

Na nastraženie používame živú i mŕtvu rybku alebo ich časti, červy a hydinové črevá.

Mieň je nočný dravec, bežne dorastá do hmotnosti 0,5 - 1 kg. Býva iba príležitostným úlovkom. Špecializovať sa naň možno len tam, kde sa vyskytuje najhojnejšie. Pečeň mieňa je pochúťkou, ktorú treba tepelne Spracovať. Po zaseknutí sa mieň usiluje do úkrytu, preto ho nesmieme unavovať, ale musíme sa snažiť dostať ho od dna a čo najrýchlejšie von z vody. Lov pri nízkych teplotách nie je fyzický ani technicky ľahký, pretože očká a vlasce zamŕzajú. Na večerný a nočný lov si musíme zabezpečiť dobré osvetlenie.

Mrena 

Žije v prúdiacich úsekoch mrenového pásma, ako aj v prúdiacich úsekoch nížinných tokov, v značnej časti lipňového pásma a preniká až do spodných úsekov pstruhových vôd. Obýva prúdiace úseky s čistým tvrdým, štrkopieskovým, kamenistým a balvanovým dnom, živé prúdy so spádmi a s jamami v dne. Cez deň sa vyskytuje v najbystrejších hlbokých kamenistých prúdoch, vo výmoľoch pod haťami, v prúdnici na vonkajšej strane zátočín a pri ústí väčších prítokov, na večer v plytších prúdoch, kde sa prezradí vyskakovaním nad vodu. Stanovištia mení podľa ročného obdobia.

Najlepšie mesiace na lov sú júl, august a september, ak je teplejšia jeseň, aj október. V zime neprijíma potravu. Berie zavčas rána a pred večerom, pri vyššej, slabo zakalenej vode cez celý deň. Na lov je priaznivé teplé a zamračené počasie, drobný dáždik a mierny západný vietor, nepriaznivo pôsobí slnečné počasie a studený vietor.

Vhodný je dlhší, ťažší, stredne tvrdý prút, vlasec 0,30 - 0,35, háčiky pri love na ťažko 6 - 1/0 s kratším ramienkom; háčik viažeme priamo na vlasec. Olovko má byť priebežné a ťažšie, v kamenistom riečisku závesné. Zarážka má byť 60 - 70 cm od háčika, aby sa nástraha mohla voľne pohybovať nabok. Pri love plávaním je vhodný vlasec 0,25 - 0,30 a menšie háčiky.

Používame lov na ťažko bez plaváka s priebežným olovkom, v lete lov plávaním s menším vyváženým plavákom. V tomto prípade, ak je voda čistá, asi hodinu pred začiatkom lovu treba mierne navnadiť, lepšie však je pri zostrojovaní udice ako záťaž použiť špirálu. V širších tokoch s rovnejším dnom chytáme "na drievko" s nymfami. Skúšame aj muškárenie s nymfami.

Na začiatku sezóny a v slabo zakalenej vode nastražujeme červy, v čistejšej vode a v lete larvy obojživelného hmyzu, biele červy, rybku, aj mŕtvu, alebo rybí chvostík, syr, z umelých mušiek nymfy. Možno použiť aj veľké pijavice. Vnadením naučíme mreny aj na hrach, cesto, oškvarky a údenú slaninu. Popri červoch patrí medzi najúspešnejšie nástrahy syr, nie príliš mäkký tavený syr, ktorý napichujeme pomocou rybárskej ihly. Ďalej vnadíme cestom zo strúhanky, do ktorého sme pridali na jemno nastrúhaný tvrdý syr a vodu. V sparnom lete skúšame v prúdoch chytať na bahienko. Pri love mrien v pstruhových vodách treba bezpodmienečne dodržiavať príslušné ustanovenia rybárskeho poriadku o používaní nástrah a o vnadení.

Mrena je typickou rybou dna, preto musí nástraha ležať na dne alebo sa po ňom pohybovať. Pri zábere vyžaduje tvrdší zásek. Vyniká veľkou bojovnosťou. Žije spoločensky, preto možno na jednom mieste uloviť niekoľko kusov. V lete lovíme prevažne ľahšie kusy, v septembri a neskôr ťažšie kusy. Vnútornosti mreny sa neodporúča konzumovať. Pri nastražovaní na mreny musíme rátať aj so zábermi iných druhov rýb.

Ostriež

Je veľmi rozšírený, aj keď z niektorých úsekov tečúcich vôd prechodne takmer vymizol. Vyskytuje sa skoro vo všetkých vodách a rybníkoch. Vyhýba sa horným úsekom pstruhových vôd a tokom s rýchlou, chladnejšou vodou. Ostriež je pôvodom hlbinná ryba; veľmi dobré podmienky našiel vo väčšine údolných nádrží, kde sa stal atraktívnym počtom úlovkov. Na jar sa objavuje pri brehoch v plytkej vode, v zime sa sťahuje do hlbín; vyhľadáva miesta s úkrytmi. V jeseni sa zdržiava pri brehoch. Ináč hľadá potravu vo všetkých vrstvách vody. Hľadáme ho predovšetkým tam, kde sú kŕdle drobných rybičiek. Veľké ostrieže sú v blízkosti nejakých úkrytov. V údolných nádržiach sa zdržiava vo väčších hĺbkach, odkiaľ vychádza na plytčiny. Pri strmých skalnatých brehoch stávajú pod útesmi a vo výklenkoch skalných stien. Ostrieže sú počas dňa v pohybe. Preto ak na jednom mieste nezaberajú, alebo aj zaberali a zrazu prestali, prejdeme na iné miesto. Skúšame aj to, či berú pri dne alebo v horných vrstvách vody. Úlovky ostriežov nie sú vzácnosťou, problémom však je, kde ich hľadať. V riekach hľadáme ostrieže nad splavmi, v mŕtvych ramenách a v hlbokých partiách, pod splavmi a pri ústi prítokov.

Ostriež je pri chuti po celý rok. Najlepšie berie po nerese a potom od augusta do prvých mrazov. V letných slnečných dňoch zaberie len zriedka. Na jar a na jeseň loviť po celý deň, skoro ráno a neskoro večer, ak je chladno a veterno. Na začiatku jesene, keď ráno leží nad vodnou hladinou riedka hmla, berie do východu slnka.

Odporúča sa obyčajný prút, i ľahší, vlasec hrúbky 0,20 - 0,25, háčiky veľkosti 5 - 1/0, dobre vyvážený plavák, udicová súprava, vybavenie na lov vláčením, pilkery, strímery, ale aj voblery.

Používa sa lov plávaním s plavákom, na ťažko s plavákom i bez plaváka, dvíhanie i spúšťanie udicovej súpravy s použitím všetkých druhov nástrah na ostrieža, vláčenie, v lete viac pri povrchu, inokedy skôr pri dne, zvislé vláčenie. Napriek tomu, že používanie pilkerov má v očiach ortodoxných vyznávačov vláčenia príchuť primitívnosti, je to spôsob, ktorý si vyžaduje väčší cit a skúsenosť než bežné vláčenie.

Používajú sa len nástrahy živočíšneho pôvodu, ako červy, rybky, "patentky" alebo kúsky z nich, ďalej rotačné blyskáče. Treba vyskúšať, či je v deň lovu výhodnejšia, prípadne účelnejšia dážďovka alebo živá rybka. Pri nedostatku vhodných nástrah možno s úspechom nastražiť kúsky mäsa z ostrieža.

Pleskáč

Je veľmi rozšírený zásluhou umelého vysadzovania v čase nedostatku násady kapra. Obýva rozsiahlejšie, hlbšie a pokojnejšie dolné úseky mierne tečúcich a preteplených vôd, mŕtve ramená, hlbočiny, banské prepadliská a zatopené štrkopieskoviská s mäkkým dnom. Žije vo všetkých mimopstruhových nádržiach. Najradšej sa zdržiava v hlbokých úsekoch, v zátočinách, nad splavmi, na dne priehlbín a jám, vždy ďalej od brehu, ako v aj vo vodách s bohatým vodným porastom. Cez deň je v hĺbke, k večeru v plytčinách a pri hladine. V údolných nádržiach sa nachádza v miestach na rozhraní, kde sa breh rýchlo zvažuje k riečisku a kde je neďaleko od brehu hĺbka 2 - 5 metrov. Žije spoločensky v kŕdľoch, v priebehu dňa sa sťahuje za potravou. Vyhýba sa miestam s kamenistým dnom.

Loví sa od júna do konca septembra, ale aj v teplej jeseni a v niektorých úsekoch pod údolnými nádržami aj v miernej zime. Počas horúcich letných dní neberie. Berie v skorých ranných a neskorých večerných hodinách, ak je nižšia čistá voda a ustálené pekné, dusnejšie a bezveterné počasie. Za pochmúrneho, ale teplého a trochu veterného dňa berie aj cez deň, predovšetkým v zátočinách a na miestach chránených pred vetrom. Najmä v údolných nádržiach vyhľadáva breh chránený pre vlnobitím.

Vhodný je jemný dlhý prút s citlivým hrotom, vlasec 0,15 - 0,25, háčik veľkosti 5 - 12, citlivý plavák s dlhšou anténkou alebo priebežný plavák, udica presne vyvážená delenou záťažou. Pri love na ťažko záťaž umiestňujeme 20 - 25 cm od háčika.

Lov plávaním s plavákom a s nástrahou na dne, na ťažko s pevným alebo závesným plavákom, prípadne bez plaváka s návestným plavákom. Keď je voda hlbšia než je dĺžka prúta, chytáme na ťažko s priebežným plavákom. Takto isto lovíme vo väčších hĺbkach alebo ďaleko od brehu, kde hĺbku nemôžeme odmerať. Na dne môže ležať len nástraha a kus nadväzca od háčika k prvému olovku rozdelenej záťaže. V lete, keď sú pleskáče podvečer pri povrchu, chytáme umelými muškami alebo na plávajúcu kôrku z bieleho pečiva.

Možno použiť živočíšne i rastlinné nástrahy, ako larvy pakomárov (patentky), biele mäsové i múčne červy, hnojové červy, larvy obojživelného hmyzu, cesto, cestoviny, zemiaky, ryžu, kukuricu, hrach, varené ovsené vločky, varené krúpy a biele pečivo. Pleskáč je plachý a opatrný. Úspešný lov je podmienený primeraným vnadením deň pred lovom, potom krátko pred lovom a miernym prikrmovaním počas lovu. Pri správne zostrojenej udici sa plaváčik pri zábere nepotápa, ale z kolmej polohy sa položí do vodorovnej, alebo sa záber prejaví povolením vlasca. Zábery pleskáča sú opatrné a jemné, preto si vyžadujú dobrú sústredenosť. Dôležité je aj nastavenie správnej hĺbky, ktorú máme odmerať na každom mieste. Ak pleskáče berú a potom zrazu prestanú brať, rýchle sa premiestnime na miesta, kde kŕdeľ pleskáčov odtiahol. Po záseku treba pleskáča čo najrýchlejšie zdvihnúť z dna a dostať ho z miesta ulovenia aby nevyplašil ostatné pleskáče z kŕdľa. Na lov pleskáča sa možno špecializovať, pričom dosiahneme veľmi dobré, objemné úlovky. Veľké pleskáče sú však samotári. Kto ich chce uloviť, musí sa snažiť spoznávať správanie sa miestnych pleskáčov a navyše musí mať dávku trpezlivosti.

Pstruh dúhový

Nároky pstruha dúhového na prostredie sa veľmi podobajú nárokom pstruha potočného. Pstruh dúhový sa zdržiava v dolných úsekoch pstruhových vôd, miestami v lipňovom pásme, ktoré v zime nezamŕza a kde teplota vody neklesá pod 2 - 3 stupne. Dobré životné podmienky nachádza v mnohých údolných nádržiach a v druhotných pstruhových pásmach pod nádržami. Aj keď nie je veľmi náročný na úkryty, vyhľadáva úseky s členitými brehmi a s členitým dnom. Rozšírenie je obmedzené a ovplyvňované umelým vysadzovaním.

Čas a spôsoby lovu, nástrahy a používané náčinie sú rovnaké ako pri love pstruha potočného. Na mušku berie ešte v neskorej jeseni po silnejšom ochladení. Na vodách, kde sa vyskytujú ťažšie kusy, používame ťažšie a silnejšie náčinie. Pstruh dúhový je veľmi žravý, dravý a bojovný. Koncom minulého storočia ho doviezli zo Severnej Ameriky. V tečúcich vodách zdomácnel len v niektorých lokalitách, zato jeho chov je veľmi rozšírený na pstruhových farmách a ako vedľajšia ryba sa chová vo vhodných kaprovitých rybníkoch. Zo športového hľadiska sa cení najmä pre bojovnosť pri vylovovaní.

Pstruh potočný 

Je jednou z územne najrozšírenejších rýb. Osídľuje pstruhové vody, to znamená rieky, riečky a potoky v horách, v podhorských oblastiach a na vysočinách s čistou, na kyslík bohatou, chladnou a rýchlejšie prúdiacou vodou a s tvrdým, kamenistým alebo štrkovitým dnom. Vyžaduje si členité brehy a dno s tieniacimi porastami a s dostatkom úkrytov pod brehmi, kameňmi i úkrytov v koreňoch pobrežných potokoch, kde ich napájajú artézske vody. Dobre sa mu darí v pstruhových údolných nádržiach i v tokoch pod nimi. Ako stanovištná ryba sa nachádza vždy v blízkosti nejakého úkrytu alebo aspoň krytu a vyžaduje si vody s dostatkom potravy. S ojedinelými kusmi sa stretávame hlboko v lipňovom pásme, ale v silnejších prúdoch aj v mrenovom pásme, pod haťami a pri ústi pstruhových potokov. Na jar stoja pstruhy väčšinou pod brehmi, po oteplení vody, keď je aj väčšie množstvo potravy, osídľujú vody po celej ploche a súčasne sa sťahujú do úkrytov.

Loví sa od apríla do konca augusta, teda po celý čas povoleného lovu. V apríli, máji a v júni berie celý deň, v júli a v auguste ráno a navečer. Na lov sú priaznivé pochmúrne dni alebo striedavo oblačno a dusno, mierny vietor, teplé dážďové prehánky. Nepriaznivé sú slnečné, horúce a jasné dni, ranný a večerný hmlový opar so silnou rosou alebo pred búrkou. Ale aj ináč záujem pstruha o ponúkané nástrahy kolíše, na čo musíme byť vždy pripravený a skúšať buď muškárenie alebo vláčenie. Kto ovláda oba uvedené druhy rybolovnej techniky, najmenej pocíti letnú náladovosť pstruhov. Denné obdobie lovu musíme vyberať aj s prihliadnutím na postavenie slnka, aby nás neoslňovalo neznemožňovalo sledovanie mušiek, alebo aby sme nevrhali tieň na miesta, kde lovíme.

Na muškárenie je vhodný muškársky prút, obojstranno zužovaná muškárska šnúra s hrúbkou zodpovedajúca sile a akcii prúta, muškárske nadvezce, mokré mušky, pasty na natretie šnúry, prípravky na mastenie suchých mušiek a podberák.

Na vláčenie je vhodný prút na vláčenie, vlasec 0,25 - 0,30, rybičkový systém s jedným trojháčikom na vláčenie, olovená hlavička a trojháčik veľkosti 9 - 11 na dvíhanie a spúšťanie mŕtvej rybky, menšie lyžičkovité i rotačné blyskáče, štíhle voblery, rapaly a strímery. Blyskáče a ostatné vláčené nástrahy majú byť menšie, dlhé 3 - 6 cm.

Ako spôsoby lovu sa požíva muškárenie s mokrou muškou, so suchou muškou, s nymfami, lov natriasaním suchou muškou pri brehu, lov plávaním s mokrou muškou alebo s nymfou s plavákom, ďalej vláčenie mŕtvou rybkou alebo polovičkou rybky na jednoháčiku, vláčenie mŕtvou rybkou na systémiku s jedným trojháčikom, vláčenie s mŕtvou rybkou alebo s jej časťou s olovenou hlavičkou kombinované s dvíhaním a spúšťaním, vláčenie s blyskáčom alebo s inou vláčenou umelou nástrahou a vláčenie s prívlačovou muškou.

Hovoríme o nich pri opise a voľbe náčinia i pri spôsoboch lovu.

Sumec

Rozšírenie sumca sa obmedzuje na rozsiahlejšie a teplejšie vody v nížinách a s nimi súvisiace mŕtve ramená a tône. Dobre sa udomácnil aj v mimopstruhových údolných nádržiach a vo väčších štrkopieskoviskách. Za trvalé stanovište si vyberá hlbočiny a zátoky s členitým, mierne zabahneným dnom, hlbšie výmole v dne riečiska, podomleté brehy, sútoky riek a zavalené dno. Na jar ho hľadáme na týchto jeho trvalých stanovištiach, neskôr už putuje za potravou. Nájdeme ho pri dne hlbších prúdov, vo výmoľoch s pokojnou vodou, kde sa prúd upokojuje v tíšine, večer i neskoro večer pri hladine, keď sa prezradí jemným žblnknutím, tzv. pukaním, ktoré vzniká vystreknutím vody pri hladine. Cez deň ho nájdeme za pňami, veľkými balvanmi a pri porastoch vodných rastlín.

Sumec berie od prvého výraznejšieho oteplenie vody až do jesenného ochladenia pri teplote a kolo 10 stupňov. Najviac sumcov sa uloví do konca augusta, potom sú úlovky skôr náhodné a ojedinelé. Na lov sumca je priaznivé teplé, podmračné a dusné počasie, slabý dáždik, búrkové počasie, na údolných nádržiach navyše mierne zvlnená hladina; vtedy sumec berie väčšinou po celý deň. Za teplých a jasných slnečných dní putuje za potravou. V čase hľadania potravy obchádza úseky až niekoľko sto dlhé, aby sa vrátil do svojho úkrytu stráviť potravu. Najvhodnejším časom na lov sumca sú skoré rána a neskoré večery. Čas brania sa vyznačuje určitou pravidelnosťou, ktorá závisí od miestnych podmienok, ale predovšetkým od veku sumcov; v každom prípade trvá cez deň iba krátko.

Používame silné a ťažké náčinie v závislosti od spôsobu lovu a od veľkosti sumca. Prúty na lov plávaním a vláčením môžu byť kratšie, na chytanie na ťažko a "na šibeničku" ťažšie a dlhšie než 3 metre. Vlasec má mať hrúbku 0,35 - 0,50; ak máme navijak s veľkou cievkou, na ktorom je 100 metrov aj silnejšieho vlasca, pri love na ťažko použijeme aj silnejší vlasec. Plavák má byť väčší a ťažší, v niektorých prípadoch ho možno nahradiť tyčkovým plavákom, záťaže stredne veľké a veľké, háčiky veľkosti 4/0 - 10/0, blyskáče 6 - 10 cm dlhé, systémy na vláčenie a nástrahová konštrukcia, obratlíky, excentrické olovko.

Sumca možno loviť všetkými spôsobmi lovu, okrem muškárenia. Používame lov plávaním s plavákom, s tyčovým plavákom, "na šibeničku", dvíhaním a spúšťaním, ďalej na ťažko s plavákom i bez plaváka, aj za použitia rôznych typov udicových systémov, vláčenie s umelými nástrahami, s voblermi, vrkočmi alebo s čerstvými i konzervovanými rybičkami na systémoch na vláčenie. Sem možno zaradiť aj dvíhanie a spúšťanie ako druh zvislého vláčenia.

Sumec nie je prieberčivý, zoberie všetko, čo je živočíšneho pôvodu a čo unáša voda. V jarných mesiacoch sú vhodné dážďovky, neskôr živé i mŕtve rybky, kúsky raka, hydinové črevá, pečeň alebo slezina nakrájaná na rezance, veľké pijavice i niektoré druhy suchozemského hmyzu, myš spadnutá do vody alebo vták a kúsky mäsa z úhora i z ostatných rýb. Zo živých rybiek sa osvedčuje veľký lieň, hrebenačka a hrúz.

V niektorých údolných nádržiach sa sumec vyskytuje v hojnom počte, takže sa oplatí špecializovať sa na jeho lov. Kto pozná miesta, kde má sumec svoj úkryt alebo kadiaľ putuje do plytčín za drobnými rybkami, dočká sa úlovku. Odporúčaná metóda lovu s vábničkou sa na našich pomerne frekventovaných vodných plochách môže použiť.

Šťuka

Šťuka je veľmi hojná ryba. Je značne rozšírená, a to od nížinného pleskáčového pásma až po okraj pstruhového pásma; ojedinele sa vyskytuje aj v pstruhových vodách, kde je intenzívne potláčaná. Napriek tomu, že uprednostňuje teplejšie a rozsiahlejšie vodné toky a mŕtve ramená, nájdeme ju aj v úzkych podhorských potokoch a v malých odstavených hlbočinách, ako aj vo veľkých údolných nádržiach, najmä v prvých rokoch po ich napustení. Stretávame sa s ňou predovšetkým v úsekoch s dostatkom čo aj najmenších úkrytov, s porastami vodných i bahenných rastlín, s podomletými brehmi, so sústavou koreňov pobrežných porastov, naplavených prekážok v riečisku, vývratov a hoci aj v ponorených ovisnutých konároch. Počas lovu nesmieme prehliadnuť nijakú prekážku, ktorá umožňuje šťuke ukryť sa hoci pri brehu pod prevismi pobrežnej buriny. Jej výskyt je podmienený aj prítomnosťou drobných rybičiek. Rada vyhľadáva úkryty v tieni. Šťuka je stanovištná ryba, no i za istých podmienok tiahne na neveľké vzdialenosti. Hľadáme ju v hlbších zátokách s tichou vodou, ktorá súvisí s hlbšou prúdiacou vodou pri brehu, v lete v menej hlbokej i prúdiacej vode, nikdy nie pri hladine, na jeseň v obvode úkrytov v strednej hĺbke i pri dne, po silnejšom ochladení vody, keď sa drobné rybky utiahli prezimovať do hĺbok, aj v pokojných častiach pri dne.

Intenzita brania závisí od ročného obdobia. Začiatkom leta, keď je dostatok potravy, berú veľmi zle, koncom júla a v auguste sú už zábery častejšie, a september a október sú na lov šťuky najlepšie. August, september a október sú aj najúspešnejšími mesiacmi v love šťúk na údolných nádržiach. V letných mesiacoch šťuka zaberie najskôr zavčas rána alebo až neskoro večer, neskôr po celý deň, ku koncu šťučej sezóny okolo poludnia. V lete je na lov šťúk priaznivý vyšší stav vody, pochmúrne dni s miernym vetrom a prehánkami, po ktorých nastane ochladenie, na jeseň, naopak, teplejšie jasné dni s hmlistými ránami a večermi. V lete nepriaznivo pôsobí čistá, upadnutá voda, ako aj vysoká zakalená voda, horúco a slnečno, v jeseni obdobie pred náhlym zhoršením počasia a studené severné alebo východné vetry. Svoj pôvab má aj lov plávaním, keď v decembri zamŕzajú iba okraje pri brehu.

Vybavenie musí zodpovedať spôsobu lovu. Lovíme vláčením na blyskáč, vlasec 0,30 - 0,40, karabínky, obratlíky, oceľové lanko a viacháčikové rybičkové systémy na vláčenie. Na lov plávaním sa však používa dlhší prút, vlasec 0,30 - 0,45, väčší plavák, sprievodné plaváky, háčiky 1/0 - 4/0 a trojháčiky 3 - 3/0. Dvojháčiky úmyselne neuvádzame lebo loviť na ne nie je športové. Ďalej musíme mať oceľové lanko dlhé 30 - 60 cm, chomútiky a iné lapacie systémiku na živú rybku.

Pri love šťuky sa používajú tri základné spôsoby lovu; plávaním, na ťažko a vláčením. Najmä prvé dva spôsoby prešli toľkými obmenami, že ich nemožno stručne ani opísať. Pri bežnom vláčení sa využívajú blyskáče, mŕtve rybky na rozličných systémoch, voblery, prívlačové sústavy s vrtuľkami alebo s pažerákovými olovkami. K tomuto spôsobu lovu treba prirátať aj zvislé vláčenie z hĺbky dohora a zvislé trhané vláčenie, ako napríklad spúšťanie a dvíhanie nástrahy. Lov plávaním sa popri zaužívanom spôsobe zostrojovania udice prispôsobuje miestnym podmienkam, najmä vo vode s porastom, prekážkami na dne, možnostiam udržať rybku v určitej výške nad dnom alebo pod hladinou. Tieto rozličné úpravy udice sa dopĺňajú ďalšími úpravami nástrahy, prípadne úpravami jej upevňovania. Stále prevláda taký spôsob nastražovania, pri ktorom sa ráta s tým, že šťuka nástrahovú rybku čo najrýchlejšie prehltne, zatiaľ čo nastražovanie nástrahových rybiek na tzv. chňapacie systémy sa v našich podmienkach často nevyužívajú. Pri všetkých spôsoboch lovu má platiť zásada, aby sa šťuky nedosahujúce lovnú mieru zbytočne neporanili, alebo treba zvoliť takú nástrahu, na ktorú si malá šťuka netrúfa.

Napriek tomu, že spôsoby lovu sú komplikované, nástrahy sú celkom jednoduché. Pri love vláčením sú to blyskáče všetkých známych druhov a farebných kombinácií, veľkosti 5 - 10 cm a všetky druhy voblerov a rapál. Pri love plávaním sú to výlučne živé rybky od 8 - 15 cm, ale aj väčšie. Ako živé nástrahové rybky používame predovšetkým také druhy rýb, ktoré žijú v mieste lovu a ktoré nastraženie na udici nielen prežijú, ale sú čulé. Medzi mimoriadne odolné rybky treba zaradiť karasa. Účinnosť všetkých druhov umelých nástrah treba v každej vode overovať dlhší čas.

Šťuka, hoci je občas slepým dravcom, je veľmi plachá a opatrná, preto sa musíme na brehu dobre ukryť. Po vyplašní síce niekedy len poodíde a zastane, ale zostáva pritom v strehu a nezaberie. Šťuka neloví tak ako ostatné dravce, teda nevyhľadáva korisť v širšom okruhu, ale za svojou korisťou buď vyráža zo svojho postavenia, alebo prechádza len po najbližšom okolí. Je to stanovištná ryba s pomerne pravidelným časom prijímania potravy. Úspech má preto ten, kto dlhší čas pozoruje vodu a spozná jej stanovištia a čas jej lovenia. Šťuka je typická príbrežná ryba, kde ju aj najčastejšie hľadáme. Pri jej zdolávaní platia dve zásady - po prvé, nesmie sa dostať k nejakej prekážke, po druhé, nesmieme jej dovoliť, aby vyskočila nad vodu, keď je vlasec napnutý. Pri výskoku dokáže totiž tak myknúť hlavou, že sa jej háčik, ale aj niekoľko háčikov i s nástrahou vytrhne z papule. Pri zdolávaní sa zase nesmieme stavať tak aby nás šťuka, keď ju máme už v dosahu, zbadala; preľakla by sa a podnikla by nový, nečakaný oslobodzujúci únik. Šťuky nedosahujúce lovnú mieru vyslobodzujeme čo najšetrnejšie. Preventívnou ochranou pred zraňovaním malých šťúk by bolo, keby sme lovili na živé rybky dlhé najmenej 15 cm. Skoro na jeseň umiestňujeme nástrahu do polovice až troch štvrtín hĺbky, neskôr 20 - 30 cm nad dno. Vláčime až k brehu, pretože šťuka veľmi často nástrahu iba sleduje a zaútočí na ňu až tesne pri brehu. Diaľku hodu vláčenej nástrahy volíme tak, aby bol prípadný zásek dôrazný. Treba dávať pozor pri vylovovaní a podberaní.

Tolstolobik 

Patrí medzi druhy rýb, ktoré sa k nám doviezli v 60 rokoch na aklimatizovanie v rybníkoch. Jeho domovom je územie východnej Ázie a povodie rieky Amur. Živý sa riasami a rastlinným planktónom. Má podlhovasté robustnejšie telo striebrosivej farby. Brucho od hrdla až ku konečníkovému otvoru tvorí ostrý kýl nepokrytý šupinami. Oči ležia nápadne nízko. Na spodnej čeľusti má hrboľ, ktorý zapadá do jamky v hornej čeľusti. V chrbtovej plutve chýba tvrdý lúč. Rastie veľmi rýchlo, dosahuje dĺžku až 1 meter a hmotnosť viac než 8 kg. Živý sa len rastlinnou potravou; vo veľkom množstve konzumuje rastlinný planktón, riasy i sinice, ktoré sú nežiadúce v rybníkoch. Uloví sa príležitostne pri love iných kaprovitých rýb. Aj keď sa živý len rastlinnou potravou, každú príležitosť využije na zaobstaranie chutnej a ľahšie dostupnej potravy. Podľa zahraničných skúseností zaberie na varenú kukuricu, pšenicu, kukuričnú polentu, vždy po predchádzajúcom intenzívnom vnadení. Berie od jari do jesene. Zaznamenali sa aj úlovky na blyskáč. Tolstolobik je športovo cenená ryba pre bojovnosť pri zdolávaní a veľkú hmotnosť. Jeho mäso je veľmi chutné; po vylovení sa musia hneď vybrať vnútornosti, ináč mäso zhorkne a rýchlo sa kazí. Pri kuchynskej úprave sa odstraňujú tukové ložiská podobne ako pri amurovi.

Úhor

Úhor sa v hojnom počte vyskytuje takmer vo všetkých typoch vôd, okrem najvyšších, veľmi chladných horských potokov. Pre svoju pohyblivosť a sústavné vysadzovanie do jednotlivých povodí je značne rozšírený. Tak sa dostal aj do povodia Dunaja, kde sa prirodzenou cestou mladé úhory nemôžu dostať. Aj keď nie je príliš náročný na prostredie, stretávame sa s ním predovšetkým v úsekoch, kde má dostatok vhodných úkrytov a potravy, kde je kamenisté dno, podomleté brehy, sústavy koreňov pobrežných porastov a porasty rastlín ponorených vo vode a kde je časť týchto úsekov bahnistá. V hojnom počte sa vyskytuje v mŕtvych ramenách a v hlbočinách, štrkopieskoviskách a stal sa významnou rybou aj v mimopstruhových údolných nádržiach. Cez deň ho hľadáme v hĺbke v blízkosti jeho úkrytov, večer na plytších miestach pri brehu. Pri brehu ho hľadáme v jarných mesiacoch. Väčšinou nastražíme pri dne, v letných mesiacoch neskoro večer aj pri hladine. Rád sa zdržiava pod haťami, v kamenných regulačných zásypoch a na okrajoch súvislých pásov pobrežných zatopených porastov.

Je typickou nočnou a navyše dravou rybou. Berie od skorej jari, keď voda dosiahne teplotu 10 stupňov, až do jesenného ochladenia. Už v marci prejavuje zvýšenú aktivitu, preto ho rybári skúšajú uloviť už koncom marca. V údolných nádržiach býva aktívny až o štyri týždne neskôr. Najväčšiu aktivitu prejavuje v čase neresu bielych rýb, keď si napĺňa žalúdok ikrami a plôdikom. Berie navečer, najlepšie až po západe slnka a za tmy do polnoci. Cez deň zaberie na jar i v lete, ak je voda vyššia a zakalená, prípadne aj v čistej vode v blízkosti svojho úkrytu, ak sme ho predtým dlhodobým vnadením naučili prijímať potravu aj cez deň. Na branie úhora priaznivo pôsobí nízky tlak vzduchu, tmavá bezhviezdna a bezmesačná noc, dusné teplé počasie hoci s miernymi prehánkami, noc bez rosy a bez ranného alebo večerného oparu nad vodou. Staré rybárskej pranostiky tvrdia, že úhory neberú v čase, keď kvitne baza.

Používa sa silnejší prút, vlasec hrubý 0,30 - 0,40, háčiky veľkosti 2 - 3/0, obratlíky, plavák, olovká alebo systém oloviek. Udice montujeme s čo najmenším počtom uzlov na vlasci. Pre nočný lov sa odporúča zvonček priviazaný na hrote prúta, dobré osvetlenie a kliešte na úhora alebo rukavice prešité zdrsneným vechťom na riady, ostrý nôž alebo nožnice.

Závisia od druhu vody a od nástrahy. Najviac sa používa lov na ťažko s plavákom alebo bez plaváka, menej lov plávaním alebo na šibeničku, veľmi zriedkavo dvíhaním a spúšťaním. Vláčenie a muškárenie neprichádzajú do úvahy. Osvedčuje sa niekoľkodňové vnadenie. Zlepšovatelia môžu vyskúšať loviť úhora na chumáč dážďoviek bez háčika.

Na začiatku sezóny sa nastražujú najmä červy, ale aj čulé hnojové červy, larvy vodného hmyzu, pijavice, od júla aj živá či mŕtva rybka, od augusta iba rybka. Z rybiek najviac vyhovujú tie, ktoré žijú v mieste lovu, ale aj ostriež, hrebenačka, hlaváč, hrúz, čerebľa vo veľkostiach primeraných úhorovej papuli (nie väčšie než 8 - 10 cm). Ináč je lepšie chytať na rybý chvostík. Ak sme predchádzajúci deň chytili úhora, nasledujúci deň môžeme nastražiť kúsok z neho. Dobrou nástrahou je aj syr. V miestach, kde je prevaha úzkohlavých úhorov, nastražujeme červy, kde je viac širokohlavých, nastražujeme radšej rybky.

Zubáč obyčajný

Hojne sa vyskytuje na celom Slovensku, a to v širších, hlbších a v čistejších tokoch v oblasti pleskáčového pásma a v dolnej časti mrenového pásma s mierne sa prehrievajúcou vodou, tvrdým dnom a s členitým profilom koryta. Nevyhýba sa ani hlbokým vodám so zabahneným dnom. Najväčšie exempláre možno uloviť len vo veľkých hĺbkach. Je veľmi rozšírený v mimopstruhových údolných nádržiach a v zaplavených štrkopieskoviskách. Cez deň je v hlbinách s pokojnejšou vodou, kde je nerovné dno alebo nejaká prekážka, po stranách prúdnice, v noci, pred svitaním a k večeru v plytkejších úsekoch a v prúdoch neďaleko brehu. Za bezmračných alebo dusných dní sa nachádza pri hladine, väčšinou blízko brehov. V údolných nádržiach hľadáme zubáče nad pôvodným riečiskom a pri prudších zlomoch dna. Aj keď sa zubáč považuje za hlbinnú rybu, nemožno to brať doslova, pretože pri hľadaní potravy vychádza za rybičkami aj do veľmi plytkej vody, kde má najväčšiu nádej na ich ulovenie. Na rozdiel od šťuky loví sústavne a majstrovsky dokáže loviť aj v zakalenej vode. Celkom oprávnene sa označuje za nepriateľa ostriežov, pretože ostrieže patria medzi úspešné nástrahy na zubáče. Vysoké osádky riek a údolných nádrží sa zabezpečujú sústavným vysadzovaním odrastenejších násad, ktoré získavame poloumelým chovom a odchovom starších násad v rybníkoch.

Berie od júna až do silnejšieho ochladenia na jeseň, okrem teplých letných mesiacov; v zime berie ojedinele. Pravá zubáčová sezóna na tečúcich vodách je v septembri a začiatkom októbra, na údolných nádržiach trvá celý október aj november. Skoro ráno pred svitaním a večer do západu slnka sa vyskytuje pri hladine a v stredných hĺbkach, cez deň v hĺbke. Priaznivé počasie je ustálené, bezveterné počasie.

Vhodný je dlhší, mäkší prút na záťaž 60 - 180 g, na údolných nádržiach pri ďalekom nahadzovaní nástrahy primerane silnejší a tvrdší, vlasec 0,40, odmastený, nadvezec 0,25 - 0,30, háčiky s dlhým ramienkom veľkosti 1 - 3. Plavák menší, záťaž dobre priechodná. Háčik viažeme priamo na vlasec, a keď očakávame záber šťuky, kombinujeme ho so slabým oceľovým nadvezcom. Malé blyskáče 4 - 6 cm, maximálne 8 cm, podlhovastého tvaru, červenej farby. Prívlačové mušky, voblery.

Pri love plávaním na živú i mŕtvu rybku alebo na kúsky rýb, s plavákom i bez plaváka alebo s tyčkovým plavákom, pri love na ťažko na živú alebo mŕtvu rybku alebo na kúsky rýb, ďalej sa používa vláčenie mŕtvou rybkou, blyskáčom, s rybím chrbtom, s pásikom slaniny alebo vláčená mokrá muška, v údolných nádržiach hlbinnou prívlačou, ako aj dvíhaním a spúšťaním a zvislým vláčením. Medzi účinné spôsoby lovu patrí lov na zdrap rybej kože. V stojatých vodách ponúkame zubáčom ako prvú nástrahu mŕtvu rybku na dno alebo zdrap rybej kože. V stojatých vodách volíme aj jemnejšie metódy; kovový nadvezec sa neodporúča.

Používame živé rybky, najmä tie, ktoré sa nachádzajú v jeho lovištiach, ale aj beličku, hrebenačku, ostrieža, hrúza. Živé rybky nastražíme za chrbát, za horný pysk alebo za oba pysky, mŕtve rybky podľa zaužívaných spôsobov. Pretože zubáč však zaberie aj na mŕtvu ploticu dlhú 20 cm. Mŕtvu rybku nastražíme tak, že trojháčik jedným ramienkom zapichneme do oboch pyskov a normálny háčik veľkosti 1 - 3 naviazaný na ten istý nadvezec zapichneme do koreňa chvosta. Zubáč berie rybku niekedy od hlavy, niekedy od chvosta. Ak je pri vode pokoj, živú rybku môžeme nastražiť 2 - 3 m od brehu.