Rybárko

                                          Lov kaprov

 

Lov kapra

   

 

Ako vieme, nestačí iba mať najkvalitnejšie náradie, nástrahy, no v prvom rade musíme mať vo vode kaprov takých veľkostí, akých chceme loviť. To znamená, že sa nemôžeme uspokojiť s vodou, o ktorej vieme, že na nej sú kapry iba do 10kg ak chceme loviť kaprov napr. nad 25kg. To je asi každému jasné a preto túto vec musíme brať za samozrejmosť pri každej našej výprave za veľkými kaprami. No musíme si predstaviť ako keby sme už vodu, na ktorej hodláme loviť našli a na rad prichádza samotné vyhľadávanie kaprov. Najdôležitejším faktorom pri vyhľadávaní kaprov je ich správanie. No a tak týmto článkom Vám chcem priblížiť ako sa vlastne kapor správa vo svojom prostredí.

 

 

Návod montaźe

 

Možno by na začiatok bolo namieste definovať pojem veľké vody. V mojom ponímaní sú veľké vody priehradné nádrže, kde sa veľkosť vodnej plochy počíta v stovkách hektárov, ba u niektorých aj v tisícoch. Aj keď je lov na takto veľkej vodnej ploche časovo pomerne náročný, patrí zároveň k mojim najobľúbenejším. Fascinuje m a totiž jeho nevyspytateľnosť, divokosť a náročnosť, kde výsledok v podobe slušného úlovku ej v mojej hierarchii úlovkov na najvyššom poste.

Priehradné nádrže ponúkajú obrovskú variabilitu hĺbok a získať prehľad o tom, ktorá je kedy efektívna, sa u mňa rovná zloženiu maturitnej skúšky. Pri takto veľkej vodnej ploche si to žiada roky skúseností a more času strávenom pri vode, kým človek získa aký-taký prehľad o tom, ktorá časť priehrady je v danom ročnom období produktívna a ktorá nie.

 

Na  vodách tohto typu číha na rybára množstvo úskalí, ktoré lov do značnej miery komplikujú. Stav vody, prekážky pod vodou v podobe potopených, naplavených stromov, odrezaných pňov pred napustením priehrady a okolo nich omotané šnúry, ktoré tu ostali potrhané po predošlých rybároch, to všetko hrá veľkú rolu pri samotnom love a výbere vhodného miesta. Ďalším fenoménom sú tiež vysoké vlny, ktoré čas od času znemožnia rybárom vyviezť udice na lovné miesto. Tiež netreba zabúdať na to, že lov na takýchto vodách sa v mnohých ohľadoch podobá lovu na rieke, pokiaľ sa loví na hrane pôvodného koryta, respektíve v ňom. Preto je tiež potrebné kalkulovať s prietokom vody, ktorého intenzita závisí od momentálneho stavu elektrárne a výdatnosti dažďov. Pokiaľ sa v danom čase elektrina vyrába, je sila prietoku vody adekvátna rýchlosti toku na samotnej rieke. Ak sa v danom čase elektrina neprodukuje a ani dažde nie sú mimoriadne výdatné, voda takmer stojí a lov je vtedy z veľkej časti podobný podmienkam na stojatých vodách. Tento stav však logicky netrvá dlho, inak by sa totiž priehrada naplnila vodou do takej miery, že by hrozilo jej vyliatie. Ďalším faktorom, ovplyvňujúcim lov na priehradách, je počasie. Ak dlhodobo prší a stav vodnej hladiny je vysoký, všetko drevo a nečistoty na brehoch sa začnú splavovať dole prúdom, narážajú do vlascov a často strhnú montáž so sebou, čo je samozrejme, nanajvýš nepríjemné. Keď už sme pri počasí, nemožno opomenúť najdôležitejší faktor, ovplyvňujúci úspech pri love na priehradných nádržiach, a tým je vietor. Každý, kto už niekedy lovil na veľkých vodách vie, že vietor a vlny sú tým najcennejším pomocníkom. I keď to znie možno bizarne, ale najlepšie vlny sú tie, kedy je už pomaly nebezpečné vychádzať s člnom na vodu.

 

Tento faktor je jednoznačnou prioritou na veľkých vodách a preto je potrebné byť na to pripravený. Za žiadnych okolností netreba podceňovať možnosť prevrhnutia člna vo vysokých vlnách a silnom vetre a preto kvalitu a stabilitu člna dávam na prvé miesto v poradí dôležitosti. Mám už za sebou nepríjemnú skúsenosť s ľahkými gumenými člnmi a viem, ako nebezpečný dokáže byť silný vietor. Prítomnosť záchrannej vesty, ktorú rybári často opomínajú, je tiež nemenej dôležitá. Pokiaľ si nie ste istý, že váš čln zvládne aktuálnu situáciu na vode, intenzitu vetra  a výšku vĺn, radšej na vodu nevychádzajte a počkajte, kým sa vietor umierni. Žiadna ryba na svete nestojí za to, aby ste kvôli nej riskovali svoj život.

 

Dostali sme sa teda k vyváženiu udíc, ktoré na takto veľkých vodách býva často jedinou možnosťou, ako sa dostať k rybám. Všetka naša výbava musí byť prispôsobená týmto podmienkam a preto je dôležité vedieť, ako to vyzerá pod vodnou hladinou na vašom lovnom mieste. Prudko sa zvažujúce brehy pôvodnej rieky bývajú často lemované odrezanými pňami stromov, kríkmi, či naplavenými stromami. Na inom mieste to môžu byť ostré skaly, štrk „obsypaný“ korýtkami (mušľami), ktoré režú všetko, čo sa odrezať dá. Keď opomeniem počasie a silu prúdu, tento faktor najviac komplikuje lov na veľkých nádržiach so štrkovým podkladom. Nájsť vhodný materiál, ktorý odolá ostrým hranám a korýtkam je skutočne veľký problém. Na trhu nie je veľa dostupných materiálov, ktoré by odolali týmto extrémnym podmienkam. Pamätám sa, ako sme s týmto fenoménom bojovali na nádrži Riba Roja v španielsku. Takmer každý záber končil sklamaním a odrezaním vlasca či šokovej šnúry bezprostredne po záseku. Až hrubý  monofil sa ukázal ako najviac odolný, i keď ani ten nevyriešil náš problém v plnej miere.

 

Všetky časti výbavy od špičky udice smerom do vody musia byť v čo najväčšej možnej miere odolné voči oderu. Vlasec, šokový materiál, hadička proti zamotaniu, alebo olovená šnúra  a tiež samotný nadväzec, to všetko by malo odolať týmto extrémnym podmienkam. Keď niekedy počúvam niektorých rybárov, že idú loviť na takéto vody s vlascom nižšieho priemeru ako 0,30 mm.....

 

Avšak nielen hrúbka vlasca, ale rovnako i jeho prieťažnosť hrá významnú úlohu. Ak vyvážate udice do vzdialenosti dlhšej ako 150 metrov, je nanajvýš potrebné, aby vlasec bol čo najmenej prieťažný, inak budete radi, ak sa vôbec dozviete o tom, že máte záber.

 

Každý vlasec má samozrejme svoju prieťažnosť, vyplýva to už zo samotného materiálu, z ktorého je monofil vyrobený, no sú vlasce, ktoré majú extrémnu prieťažnosť a sú vlasce, ktoré majú relatívne nízku prieťažnosť, ako je napríklad Sufix Synergy, Mitchellov Long Distance, alebo Berkeyho Big Game v zelenom prevedení. Pomerne zaujímavou kategóriou sú fluorokarbonové vlasce, ktoré sa vyznačujú vysokou odolnosťou voči oderu vďaka mimoriadne hladkému povrchu. Ich hendikepom sú však veľmi nízke hodnoty v kategórii nosnosti v porovnaní s klasickým monofilom.

 

Ďalším dôležitým momentom je výber vhodného šokového materiálu. Verte mi, vyskúšal som už mnoho druhov, od klasických šnúr typu Fereline, Whiplash, až po Armakord od Kordu, či šnúry hrubších priemerov, vyrábaných konkrétne pre tieto účely. Väčšina z nich však neprešla „skúškou ohňom“, i keď niektoré z nich preukazovali lepšie vlastnosti, ako iné. Keď však zvážim všetky pre  a proti, nakoniec mi z toho všetkého predsa len vychádza najlepšie hrubý monofil v priemere 0,50 až 0,60 mm.

 

Splietané šnúry nie sú ani zďaleka také odolné voči prerezaniu a ak použijete jej hrubý variant s extrémne vysokou nosnosťou, máte problém pri zamotaní udice do potopených stromov. Ak chcete totiž tatko hrubú šnúru v priemere 0,50 mm a nosnosťou 60 a viac kíl nakoniec utrhnúť, želám vám veľa šťastia a trpezlivosti. ....

 

Jeden z najlepších materiálov, aký sa mi v poslednej dobe dostal do rúk je Sufixov Memory Free Shockleader v 30 librovom prevedení. Už samotný názov Memory Free vypovedá o tom, že tento vlasec má relatívne nízku pamäť a ja osobne ho dávam na každú udicu minimálne dvadsať metrov.

 

To či použijete pred samotným nadväzcom hadičku proti zamotaniu, alebo olovenú šnúru, je na vás. Najodolnejšou sa zdá byť olovená šnúra od firmy Nash, ktorá je spletená z tenkých silonových vlákien. Ostatné olovenky sú si, čo sa týka použitých materiálov, veľmi podobné. Najlepšie je použiť aspoň 45 librové prevedenie.

 

I keď je toho ešte mnoho, o čom by sa dalo v tejto oblasti pojednať, priestor nás nepustí a je najvyšší čas predstaviť si postup zhotovenia nadväzca.

 

Ak hľadáte odolný materiál, z ktorého by sa dal tento nadväzec vyrobiť, siahnite po Snake Bite od Krystonu, je to výnimočný materiál a ja ho s obľubou používam pri love na riekach a priehradách. Je odolný voči oderu i keď sa na suchu zdá byť relatívne tuhý, po vhodení do vody po chvíli zmäkne a stáva sa poddajným. Tuhý poťah odstraňujem cca 2-3 cm pred očkom háčika, ale je možné ho použiť i s nestiahnutým poťahom a na jeho funkčnosť to nebude mať žiaden výrazný vplyv.

 

Ďalšími vhodnými materiálmi sú Heavy Skin od Sufixu, Foxov Core-Tex a Mantis či Super Mantis od už spomínaného Krystonu.

 

V prvom rade si popíšeme, aké materiály budeme k jeho výrobe potrebovať.

 

Šnúrka odolná voči oderu, háčik s predĺženým ramienkom, silikónová hadička (Nashov Blow Out Tubing) a nakoniec zmršťovacia hadička, ktorú dnes vyrába väčšina firiem produkujúcich kaprársku bižutériu.

 

Na ilustratívne účely som použil môj najobľúbenejší nadväzcový materiál a to Krystonov Silkworm.

 

 

 

Postup zhotovenia:

 

 

 

Voľný koniec šnúrky prevlečieme očkom háčika

Na jeho konci si spravíme slučku pre vloženie zarážky pod boilies

Odstrihneme si potrebný kus silikónovej hadičky

 

Navlečieme ju na klasickú boiliesovú ihlu

 

 

Natiahneme ju na šnúrku

 

 

 

Spolu so šnúrkou ju prevlečieme cez hrot háčika a natiahneme ju na ramienko háčika

Navlečieme požadovaný priemer boilies, aby sme si nastavili vhodnú dĺžku vlasu

Urobíme aspoň 6-8 ovinov šnúrky okolo ramienka háčika (tzv. bezuzlový spoj)

Odstrihneme potrebnú dĺžku šnúrky

 

 

 

Z opačnej strany navlečieme zmršťovaciu hadičku

 

 

 

Nad vriacou vodou zmrštíme hadičku  a pokiaľ je ešte horúca, upravíme jej sklon.

Uviažeme obratlík, resp. urobíme slučku, ak používame rýchlo výmenný systém typu Kwick Link, Stick Klip a pod.

 

 

 

 

Montáž máme hotovú, upravíme už len sklon vlasu od háčika. Tu  nám je najlepším pomocníkom tzv. dlaňový test (viď obrázok), ktorý nám ukáže, ako je háčik schopný sa pootočiť a zapichnúť sa do tlamy kapra. Jednoducho položte vašu montáž na dlaň spolu s navlečeným boilies a zatiahnite za voľný koniec šnúrky. Pokiaľ vám montáž prepadne cez dlaň bez toho, aby sa chytila dlani, skúste upraviť odklon lasu od háčika, prípadne jeho dĺžku. Len pripomínam, že tento test platí v prípade potápavého boilies. U plavačiek platia iné princípy.